Snímka 1 - uniba.sk

Snímka 1 - uniba.sk

SLOVENSKO-ESK JAZYKOV VZAHY VO VVINE SPISOVNEJ SLOVENINY Kurz: Jazykov situcia na Slovensku 28. 10. 2016 MEDZIJAZYKOV VZAHY kontakty: etnick kultrne jazykov slovenina latinina, grtina, nemina, maarina, etina, potina, ukrajinina, rumunina ... sebaidentifikcia interferencia, preberanie divergencia konvergencia mimojazykov faktory

vntrojazykov faktory historicko-spoloensk podmienky intenzita etnickch kontaktov politick, hospodrsky, status vzjomn postoje jazykov politika a jazykov ideolgia vyspelos stupe tandardizcie medzijazykov faktory vzjomn zrozumitenos genetick blzkos jazykov KONTAKTOV JAZYK ETINA - MIMOJAZYKOV FAKTORY susedn tt s hornm Uhorskom kultrne, obchodn a politick kontakty

od 15. storoia pouvanie etiny ako jazyka administratvy, vedy, cirkvi tdium Slovkov na Karlovej univerzite reformcia r. 1918 1938 eskoslovensk republika po 2. svetovej vojne 1993 rzne formy spolonho ttneho tvaru KONTAKTOV JAZYK ETINA VNTROJAZYKOV FAKTORY Vyspelos kultrnej/spisovnej variety etina historick kultrna tradcia psomn doklady od 13. stor. radn a administratvny jazyk (popri latinine) koniec 13. stor.

ako literrny jazyk od 14. stor. Kralick biblia koniec 16. stor. > vy stupe tandardizcie a demokratizcie funkn stratifikcia jazyka rozvoj hovorovej podoby jazyka slovenina radn a administratvny jazyk polovica 15. stor. prenikanie etiny do radnej komunikcie a literatry ako spisovn literrny jazyk koniec 18. stor. ni stupe ovldania spisovnej sloveniny pouvatemi > neustlenos slovenskej spisovnej normy v jazykovej praxi absencia celonrodnej uvonenejej formy spis. sloveniny KONVERGENTN A DIVERGENTN VVIN SLOVENSKOESKCH JAZYKOVCH VZAHOV > POLEMIKY A DISKUSIE

konvergentn tendencie vs. divergentn tendencie 15. 18. st. predkodifikan obdobie 1787 - 1. kodifikcia sloveniny (A. Bernolk) Idea slovanskej vzjomnosti (J. Kollr) 1843 (1846) - trovsk kodifikcia 1852 hodovsko-hattalovsk reforma Krtka mluvnica slovensk 1902 Czambel: Rukov spisovnej rei slovenskej medzivojnov obdobie - echoslovakizmus 1931 Pravidl slovenskho pravopisu 30. roky - purizmus 1939 nvrh PSP (H. Bartek) purizmus 1940 prava PSP

50. - 60. roky zmern zbliovanie etiny a sloveniny 1966 nov teria jazykovej kultry a Tzy o slovenine PREDSPISOVN (PREDKODIFIKAN) OBDOBIE ttnick tatty (1610) 2. W ysbach zakazano konope ssussytj, a okol konopy samu swiku neslobodno chodyty, ale s lampassom gest dowoleno. Wytretj konope, czesat a priast gest slobodno. 5. Aby pan rychtar zreny mel na/nocnich ftakow, ktery po noczy wyskayuc chody, aby noneho asu zburka se nestala, a/gestlye by pak takowy nagdeny byly, magy podle zaslueny sstraffany bytj. Tich pak, ktery na/takowich magy merkowati, totito kianicy, magy ssest bytj, tre z raddy, a/tre z/cechnikow. A/gestlieby takowy nocny tulak skorey u pana richtara byl oznameny, ne/by se wartownycy dowedely, magy sstraffany byti gednym zlatym. Wssak e od wsseckeho mesta gest uloeno, aby/se o/ewyatey zwonylo, a/ktery kolwek po/dewetj zwonenjm po meste aneb uliciach nagden bude, ma sstraffan byti podle zaslueny, a/obzwlasste ktery bude latj a proti Panu Bohu zloreytj. Ytem gest uloeno, aby zwonik rano o/trety y/weer pro pace zwonyl.

35. Kdy se kae slowo Boy, magy ty, ktery w/kostole merkugu, a/k/tomu su ustanoweny, pilne zreny mytj na chor, aby se lotrska wecz nesprawowala, ale wsseko, czo by se nestahowalo k/slawe boy. Ktery/by ginu wecz sprawowaly, magy hodne sstraffany bytj. Ytem pod/predekacyu, ktery na/krme aneb ginde polapen bywa, ten a/takowy wedle wuole pana rychtara kladow ma sstraffan bytj. Po praedekacij pak ma se malikym zwonekom zazwoniti po obradych a mlada zeladka na/katechyzmus muzske(h)o y zenske(h)o pohlawy se/zchaziti. Proto ma kady gospodar (i) swu czeladku g (sic) k/tomu y napominati y syliti. KONTAKTOV JAZYK ETINA MEDZIJAZYKOV FAKTORY Vzjomn zrozumitenos dlhodob (celo)spoloensk bilingvizmus (pasvny) rozren jazykov vedomie Genetick prbuznos oboch jazykov >> etnojazykov analgia vek mnostvo spolonej slovnej zsoby v spisovnom jazyku i hovorovej (nespisovnej) lexike, slovotvorbe, gramatike a pravideln fonologick rozdiely

cez hovorov sloveninu prenikaj a ustauj sa v slovenine nov prevzatia z etiny kontaktov javy lid - ud; kl k; klid kud; louka - lka; mouka - mka; spousta spsta; pouh phy) pehlsit - prehlsi (pobyt); prohlsit - vyhlsi (hovor. prehlsi); prodat - preda (tovar); pedat (odkaz) odovzda (hovor. preda) dra obdra, psa dopis, pra prdlo, diel diel, dotaz dotaznk, vjazd odjazd slov s prponou -tko (vodtko, krutko, lehtko, tlatko, strhatko, pottko, zdobtko, raztko, pratko, lzatko, nostka, atko, mvatko, kvapktko, chodtko, slchatko ...) lexika - hpa, koji, dotaz, prepka, vada, zvada, vadi, hmodinka (prchytka), pohmodeniny, doprovod, zahji, movit/nemovit, sok, botnk, utrati, rohlk, hranolky ... MEDZIJAZYKOV HOMONYM slovensk esk slovensk esk kapusta kapusta poslanec poslanec

pokoj pokoj statok statek hork hork stona stonat sprost sprost kri kouit topi topit ppava ppava pivnica pivnica taka taka vedro - vdro internt internt mas - mast chlap chlap staton staten osa osa pda pda prarodi prarodi

varova varovat syrov syrov pochova pochovat aha aha bieli blit zstava zstava spravi spravit kze kze civie civt porka porka stvka - stvka mech mech Pod oknom cel noc kkali aby ETINA CUDZ JAZYK? Dsledkom etnojazykovej analgie bezproblmov preberanie a adaptovanie prvkov

zdroj obohacovania/rozirovania slovnej zsoby rchla strata prznakovosti cudzos neuvedomovanie si hranc medzi jazykmi Dsledkom mimojazykovch a vntrojazykovch faktorov prevauje jednosmern preberanie eskch prvkov do sloveniny pocit ohrozenia identity sloveniny >> anti-esk purizmus 30. ROKY 20. STOROIA echoslovakizmus - ideolgia jednho ttu, jednho nroda a jednho eskoslovenskho jazyka 1931 Vclav Vn Matica slovensk 1. pravidl slovenskho pravopisu - pribliovanie sloveniny k etine: - uprednostovanie synonm zhodnch s etinou - zavdzanie dvojtvarov (schodisko schodite)

- analogick adaptovanie eskch jednotiek (hrobitov, venkov) puristick reakcie: 1932 Henrich Bartek asopis Slovensk re Jn Smrek asopis Eln 1938 Henrich Bartek nvrh novch PSP 1940 tzv. univerzitn PSP (A. A. Bank) 60. ROKY 20. STOROIA koniec 50. a zaiatok 60. rokov: Stalinizmus a idea zbliovanie jazykov socialistickho sveta zbliovanie sloveniny k etine budovanie spolonej terminolgie a novej slovnej zsoby podpora deklarovan na konferencii v roku 1960 (Liblice) psobenie echov na Slovensku (vedce pozcie, uitelia, redaktori) demokratizcia sloveniny neovldanie spisovnej normy intenzvny spontnny vplyv etiny (medzivojnov) purizmus povaovan za prejav burozneho nacionalizmu prirodzen obava kritizova jazykov prax Slovnk slovenskho jazyka (6 zvzkov, tefan Peciar)

polovica 60. rokov: spoloensk uvonenie kritika bohemizmov nov vlna tzv. mierneho purizmu kritika Slovnka slovenskho jazyka nov teria jazykovej kultry s cieom kultivova a chrni spisovn sloveninu ZORA JESENSK (1909 1972) Z ruskej literatry (Pukin, Lermontov, echov, Turgenev, Tolstoj, Dostojevskij, Gorkij, olochov, Gladkov, Leonov, Pasternak) Z anglickej (Shakespeare), franczskej, nemeckej a bulharskej literatry prekladateka, spisovateka, editorka, literrna kritika

Zaiatkom 40. rokov Bratia Karamazovovci chpan ako protest proti totalitnmu kleriklnemu reimu Slovenskho ttu (1939 1945) 1951 olochov ich Don obvinen z burozneho nacionalizmu 1968 v asopise Kultrny ivot proti invzii vojsk Varavskej zmluvy v roku 1968 >> vylen z verejnho a kultrneho diania 60. ROKY 20. STOROIA V LINGVISTICKOM DIAN 5. 8. 12. 1960 Konferencia o marxistickej jazykovede v Libliciach 2. 4. 4. 1962 konferencia o vvinovch tendencich

dnenej spisovnej sloveniny a o problmoch jazykovej kultry na Slovensku v Bratislave 1964 diskusia o otzke jazykovej kultry sloveniny v asopise Kultrny ivot 21. 23. 6. 1965 konferencia o Slovnku slovenskho jazyka v Smoleniciach 5. 7. 12. 1966 konferencia o kultre spisovnej sloveniny v Smoleniciach Tzy o slovenine DISKUSIA O SLOVENSKEJ JAZYKOVEJ KULTRE A LINGVISTIKE V ROKU 1964 KULTRNY IVOT intelektulny asopis lnky aktulne dianie a trendy v kultre, literatre, filozofii at. najnovie literrne diela a recenzie autori znme a uznvan osobnosti

kultry, humanitnch vied, intelektuli, bsnici, spisovatelia, literrni kritici a vedci, ktor v tom ase formovali a ovplyvovali verejn mienku tdenk Kultrny ivot 1946 1968 priestor na diskusie a polemiky 1964 - diskusia o slovenskej jazykovej kultre a lingvistike ZAIATOK DISKUSIE Jn Ferenk: Na obranu starch mater (. 18. 1. 5. 1964) kritika: zlej jazykovej kultry v oficilnych a verejnch terxtoch nedostatonho jazykovho citu kultrnych pracovnkov a inteligencie v

kontraste s jazykovm citom starch mater nadmernho preberania eskch vrazov a frz lingvistov za akceptovanie tchto inovci autorov Slovnka slovenskho jazyka (1. 3. zv.) teova, zatpa, kotnky, obiloviny, ochoen, hluk, riadi (vo vzname vies), spsta, babika, stvajce fondy a nezadaten prvo, zvraty dokem urobi a nejde to urobi, s krkom po funuse, domky, stromky, kravky, drky, haviar, sazkova, jednika A tak slovensk vzdelanec hovor za kadm druhm slovom ako ale tam, kde ho m naozaj sprvne poui, hovor jak; kvli pestrosti sa kad druh veta zana, alebo kon slovom proste; re m poprestkan vrazmi ako: vymti, odozva, kapesnk, zhliadnu, vyporiada sa, i ete krajie vysporiada sa at. Televzni a rozhlasov hlsatelia vinou neovldaj rytmick zkon sloveniny a vyslovuj sovietskho, sovietskmu; mkk sa vo veobecnosti pouva poda vonej vahy (re tm nadobudne ist reitos), ale najm tam, kde napatr a tak sa v naej ubozvunej slovenine zjavuj slov ako ahodn, strea, samopa, adn a podobne. Slov vea, mnoho, niekoko pomaly celkom vypadn z jazyka pred vade prtomnm karedm cel rad.

JN FERENK: NA OBRANU STARCH MATER Chcem, brniac star matere, broji proti tm, o si nepokladaj za povinnos rodn jazyk dokonale pozna, zveaova ho v duchu jeho zkonov a tradci, o svoj lajdcky, odronsk a v dsledkoch nepriatesk postoj k jazyku zakrvaj frzami o posvtnosti ivho hovorovho zu, ktor vak nepoznaj, z ktorho vyluuj prve star matere a obmedzuj ho na jazyk svojho najbliieho okolia povine na jazykov mieaninu Bratislavy; chcem broji proti tm, o teoreticky zdvoduj potrebu obohacova jazyk cudzmi prvkami, na ktor dajne nemme potrebn vrazy, proti tm, o v mene zbliovania sloveniny s etinou znetvoruj esk slov a vytvraj zo sloveniny odpadkov k na jazykov nepodarky; proti tm, o vlastn neznalos jazyka povyuj na zsadu a kadho, kto sa usiluje jazyk chrni, biaguj ako nepriatea. REAKCIE

tefan Peciar: O nehaten rozvoj (. 24) - dvody nadmernej variantnosti a rozkolsanosti jazykovej normy v praxi dynamick vvin spisovnho jazyka v novch politickch podmienkach - lohou jazykovedcov nie je regulova alebo limitova vvin spisovnho jazyka len ho zaznamenva nehaten rozvoj -odmieta puristick prstupy ku kultivovaniu spisovnho jazyka, pretoe by to zabraovalo obohacovaniu a vvinu jazyka Vojtech Mihlik: Star matere a umvanie murnov (. 27) - ostr kritika Peciarovho optimistickho prstupu a podpora Ferenkovch nzorov - kritika jazykovedcov za to, e sa vzdali hodnotenia a kontrolovania sprvneho rozvoja jazyka - otvra tmu nevyhnutnosti purizmu v medziach zkona a tmu strachu z purizmu ROZSAH DISKUSIE & JEJ KONIEC ZA ZELENM

STOLOM mj oktber lingvisti, spisovatelia, editori, prekladatelia, uitelia, humanitn vedci, ben itatelia (Jn tibran, Jozef Orlovsk, Rudolf Krajovi, Eugen Pauliny, Jn Stanislav, bel Kr, ubomr urovi, Jaromr Bli, Mria Ivanov-alingov, Pavel Ondrus, Michal Chorvt, imon Ondru, Dezider Kollr... ) Viac ako 30 publikovanch lnkov a viac ako 40 alch lnkov, ktor ostali nepublikovan + stovky itateov zver diskusie 21. oktber Pri zelenom stole: Naa re lingvisti - tefan Peciar, Eugen Pauliny, ubomr urovi, Gejza Hork, imon Ondru bsnici - Vojtech Mihlik, Milan Rfus

prekladatelia - Jn Ferenk, Zora Jesensk Literrny historik Juraj pitzer lenovia redaknej rady Ladislav Mako, Jozef Bob, Kornel Fldvri, Michal Nadubinsk, Milo Ruppeldt TAKMER ZABUDNUT DISKUSIA O JAZYKU A JAZYKOVEDE Kultrny ivot zakzan po r. 1968 Poas viac ako 30 rokov diskusia sa nikde nespomnala a nebola citovan 2014 50 rokov od diskusie Projekt APVV: Slovenina v kontexte viacjazynch spoloenstiev na Slovensku NVRATY A INPIRCIE Historick prame autentick reflexia politickho a

kultrneho kontextu 50. a 60. rokov 20. storoia vo vvine spisovnej sloveniny Sociolingvistick prame skmanie veobecnch otzok purizmu, jazykovch kontaktov a jazykovho plnovania Pragma-lingvistick prame tdium stratgi a princpov argumentcie a polemiky Historicko-lingvistick prame - skmanie prirodzenho vvoja spisovnej sloveniny PRIRODZEN VVIN JAZYKA Adaptovan prevzatia samozrejme, rzny, iadny, dobytok, modr, zatia, kb, miecha, lebka, prevdzka, sstruh, predpai (namiesto predrameni), upai (urameni), nemoc, ed, posledn, hluk, sazkova, proste, riadi (podnik), (tksky) stav, sn, avak // (Jakub): jedinec, trn... Podenkov slov efemry poetil, (odpran pochabl), stejne, ochoen, spsta, polobotky, uherk,

brea, haviar, drky, vyriadi (odkaz), kozel, kart, drievej, topi (=kri), rzek, procento, nmestok, vonkov (=vidiek) // (Jakub): smeka, drbe, pomlva... Nvratn chyby kud, kudne, ovem, prdlo, dotaz, zana, koni, zahji, jednika, botnk, sok, krabica, hmodinka, nemovit, vadi, zvada, sranda, vrchn (ank), zahji, utrati, jedna, veni, rohlk, vysporiada sa, naviac, prejedna, jeitn, hka, koji, sranda, sok, hulvt, randl, keca, pracka, kutil ... preda (odovzda), prehlsi (vyhlsi), previes (kontrolu), slov s prponou -tko , -k, -, ...; tak (dobr), ke : kedy, vykanie NEHATEN ROZVOJ SPISOVNHO JAZYKA V KULTRNOM A POLITICKOM KONTEXTE 60. ROKOV 20. ST. (IN: Jazyk a diskurz v kultrnom a politickom kontexte spisovnej sloveniny Bratislava, 2013) Ak sa pozerme na jazyk ako na sas prostriedok, nstroj ale i produkt (Dolnk, s. 81 an) kultry v najirom zmysle slova, je prirodzen, e jeho dynamiku a vvin odvodzujeme od zmien kultrneho kontextu, ktor ho ovplyvuje, men i reguluje. Potom nehaten (a teda prirodzen) rozvoj

spisovnho jazyka je tak, ktor neodporuje vvinu kultry, potrebm komunikcie a zmernm i spontnnym zmenm jazykovho zu. V politickom kontexte vak do tohto spoluitia pristupuje zmern regulan snaha jazykovej politiky ovplyvova funkciu, truktru alebo osvojovanie si jazyka alebo variety v rmci jazykovho spoloenstva (Robert Kaplan a Richard Baldauf, 1997, s.XX), ie cieavedomo zasahova do jazykovho vvinu (PLK poda Ondrusa z K), priom sa asto deklaruje, e sa tto innos deje v zujme vyrieenia nejakch komunikanch problmov (Brian Weinstein, 1980, s. 56). A nehaten rozvoj spisovnho jazyka politickom kontexte je potom tak, ktor neodporuje politickm zujmom a presadzovanm ideolgim. Vvoj kultry, potreby komunikcie a jazykov zus je vak asto v rozpore s politickmi zujmami a ideolgiami a tak vznik dojem, e v konfliktnej kultrnej a politickej situcii u nehaten rozvoj jazyka nie je mon a e sa spisovn jazyk stva prostriedkom na realizciu politickej ideolgie a objektom manipulcie. A asov odstup a skmanie historickho vvinu jazyka uke, e jazyk sm m vlastn schopnos prispsobi sa aj rozpornm kultrnym a politickm okolnostiam a vo svojej neskorej podobe potom nesie stopy starch konfliktov. Vvoj prirodzenho jazyka je vsledkom mnohch kontaktov a interferenci, ktor sa potom v diachrnnom skman jazyka identifikuj ako motivcie jazykovch zmien. Podobne sa aj vo vvine spisovnho jazyka odraj stopy historickch kultrnych

a politickch kontextov. Takmer zabudnut diskusia o jazyku a jazykovede (In: Pri zelenom stole naa re Nvraty k takmer zabudnutej diskusii. Bratislava, 2014) Dejiny spisovnej sloveniny u od zrodu jej prvej kodifikcie sprevdzaj polemiky. Konkrtna spoloensko-politick a z nej vyplvajca jazykov situcia sa v rznej miere odrali na vvine kodifikci a ich reforiem, komunikan i vchovnovzdelvac aspekt zase zohrval lohu pri niektorch konkrtnych kodifikanch i pravopisnch pravch. Ak lohu v tchto procesoch zohrvali polemiky o spisovnom jazyku? Urite zsadn. Polemika vyaduje argumentciu, argumentcia mus vychdza z nejakch platnch tz, tzy sa musia opiera o vypracovan teriu. Nech u boli polemiky okolo spisovnej sloveniny akokovek poznaen historickou a kultrnou situciou, politickmi a ideologickmi manipulciami i dokonca osobnmi postojmi a vzahmi, v konenom dsledku prispeli k formovaniu terie spisovnho jazyka vo vvine slovenskej lingvistiky. Polemika o jazyku a jazykovede, ktor v roku 1964 od zaiatku mja do konca novembra prebehla na strnkach Kultrneho ivota je odrazom doby, jazyka a jeho pouvateov, regulanch prstupov a ich teri.

Takmer zabudnut diskusia o jazyku a jazykovede (In: Pri zelenom stole naa re Nvraty k takmer zabudnutej diskusii. Bratislava, 2014) Politick okolnosti spsobili, e historick spracovanie dejn spisovnej sloveniny 20. storoia bolo dlho ideologicky manipulovan, a prispeli aj k samotnmu faktu, e sme dnes tto diskusiu nazvali takmer zabudnutou tak ako ostvali dlho zabudnut udalosti 50. rokov. Vydanm celej diskusie v samostatnej publikcii chceme prispie k historickmu poznaniu tejto doby i udalost pdesiatych i medzivojnovch rokov, ktor jej predchdzali a ktor sa v osobnch vpovediach sprtomuj. Metajazykov diskurz je zrove vzcnym prameom poznvania historickch obdob vvinu jazyka, jeho dynamiky a vvinovch tendenci a v konkrtnych prkladoch odkrva okolnosti a postoje sprevdzajce procesy dnes u zavench jazykovch zmien. Po pdesiatich rokoch sa na tto diskusiu dvame s primnm obdivom. Tak prejav irokho zujmu o otzky nrodnho a spisovnho jazyka nie je ben, aj ke sa v histrii po politickch zmench asto stretvame so zvenou dynamikou v jazyku, diferenciciou postojov a s otvranm viac i menej konfliktnm dovtedy zatlanch

a tabuizovanch problmov. Po pdesiatich rokoch sa zatavame do textov starej diskusie a odhaujeme v nej vzcny materil k poznaniu dejn spisovnej sloveniny 20. storoia, k poznaniu vvoja odbornho i laickho uvaovania o jazyku, nachdzame zdroje a motivcie neskorch podb jazykovednch teri o podstate, funkcich a vvine spisovnho jazyka v modernch dejinch slovenskej jazykovedy. Navame hlasom ud, ktor rozprvaj o svojom prevan svojej doby a mono ani netuia, do akej miery sa tm prihovraj aj dnes nm.

Recently Viewed Presentations

  • CAP Scanner Course slides - California Wing - CAP

    CAP Scanner Course slides - California Wing - CAP

    Rev: 21 Feb 2014. Mission Scanner Duties and CAP Missions Mission Scanner Course Chapter 1 Version 1.3 (21 February 2014)
  • Module 1: Digital Information and Privacy

    Module 1: Digital Information and Privacy

    GENERAL MORAL IMPERATIVES. 1.1 Contribute to society and human well-being. 1.2 Avoid harm to others. 1.3 Be honest and trustworthy. 1.4 Be fair and take action not to discriminate. 1.5 Honor property rights including copyrights and patent. 1.6 Give proper...
  • Slajd 1 - poig.2007-2013.gov.pl

    Slajd 1 - poig.2007-2013.gov.pl

    Instytut Innowacji Przemysłu Mleczarskiego Sp. z o.o. Pracownia bakteriologii i mikrobiologii Wykonywane badania - wybrane analizy: Salmonella - oznaczanie obecności i liczby- metoda klasyczna i real time PCR Listeria monocytogenes - oznaczanie obecności i liczby - metoda klasyczna i real...
  • 2.83 and 2.813 Manufacturing, Energy and the Environment

    2.83 and 2.813 Manufacturing, Energy and the Environment

    Manufacturing, Energy and the Environment T. Gutowski, [email protected] M. Luckyanova, TA, [email protected] Department of Mechanical Engineering Spring 2009 2.83 / 2.813 Addresses Environmental issues energy, carbon, toxics, materials use, … Sustainability Uses Engineering Tools Design, Manufacturing and Thermodynamics, and develops...
  • 1 Wood and wood products Wood -Introduction Wood

    1 Wood and wood products Wood -Introduction Wood

    Defects in timber . Defects may be naturally occurring or can be man-made. Natural defects can be due to many reasons such as environmental factors, growth patterns, soil composition, etc.
  • The economic and operational value of using drones

    The economic and operational value of using drones

    Haidari LA, Connor DL, Wateska AR, Brown ST, Mueller LE, Norman BA, Schmitz MM, Paul P, Rajgopal J, Welling JS, Leonard J, Chen S, Lee BY. (2013) Augmenting transport versus increasing cold storage to improve vaccine supply chains. Plos One,...
  • Simple Machines Lever Wheel and Axel Pulley

    Simple Machines Lever Wheel and Axel Pulley

    Lever Moment Calculation. When the effortand resistancemoments are equal, the lever is in static equilibrium. Static equilibrium: A condition where there are no net external forces acting upon a particle or rigid body. As a result the body remains at...
  • HVM Crash Testing Standards Explained - HVMhub

    HVM Crash Testing Standards Explained - HVMhub

    Includes all-world threat vehicles contained in PAS 68 & ASTM F2656. Due for review 2017. Regulations Evaluating Impact Performance. Publicly Available Standard (PAS 68 - Latest version 2013. UK based threat vehicles. ... Impact Angle. Penetration.